Kríza úcty k autorite v súčasnom školstve

   Po rokoch komunistického režimu k nám zavítala sloboda. Veľké problémy v rôznych oblastiach spoločenského života však spôsobuje pokrivené chápanie tohto pojmu, ktorý si mnohí zamenili za svojvoľnosť. Za možnosť robiť si čo chcem.

   No a žiaľ, takéto nezrelé a nesprávne uchopenie pojmu sloboda sa veľmi negatívnym spôsobom premietlo i do celkovej atmosféry na našich školách a prejavilo sa  úbytkom úcty a rešpektu k autorite učiteľa, vychovávateľa, ale i rodiča.

   Pojem slobody, osobnou nezrelosťou prekrútený v svojvoľnosť a nezdravý demokratizmus má u mládeže všetkých vekových kategórií za následok vzrast neúctivosti, ba niekedy až arogancie k dospelým, ktorí by pre nich mali byť vždy určitou prirodzenou autoritou.

   S dospievajúcou mládežou bývali samozrejme problémy stále, v každom spoločenskom systéme, avšak dnes, z hľadiska vyššie uvedených, negatívnych faktorov sa situácia stáva takmer neúnosnou. Prejavuje sa to tak, že vyučovanie vo vyšších ročníkoch základných škôl sa pre mnohých učiteľov stáva doslova utrpením. Rušitelia poriadku a disciplíny sú si totiž veľmi dobre vedomí svojej beztrestnosti a nepostihnuteľnosti a títo jedinci strhnú svojim zlým príkladom mnohokrát i slušných žiakov, ktorí nakoniec robia veci, aké by sami od seba nikdy nerobili. Na školách rastie agresivita, arogancia, neúctivosť a neprístojné chovanie žiakov, ktorí niekedy doslova terorizujú učiteľov. Ide o jav, ktorý pred takými dvadsiatimi, alebo tridsiatimi rokmi vôbec neexistoval. V tých časoch to bolo niečo nemysliteľné.

   Žiaľ, honba rodičov i celej spoločnosti iba za peniazmi a hmotným prospechom, rôzne nevhodné modely spoločenského správania s týmto fenoménom súvisiace, ktoré deti vidia a vnímajú v každodennom živote, nevhodné vzory a celkový, prázdny, povrchný a konzumný spôsob života, ktorý je im podsúvaný vo filmoch, na internete a podobne, toto všetko spolu urobilo svoje a veľmi negatívnym spôsobom sa odrazilo na chovaní mladej generácie.

   Chýbajú pozitívne vzory, chýba výchova k zodpovednosti – deťom sa až príliš hovorí o ich právach, ale už menej o ich povinnostiach, chýba výchova k prirodzenej úcte k autorite dospelého, ktorú spochybnila nezdravá demokratizácia, chýbajú vysoké hodnoty a ušľachtilé ciele, ku ktorým majú byť deti vedené, jednostranne  sa kladie dôraz iba na rozvoj vzdelanosti, pričom sa zabúda na zodpovedajúci rozvoj citovo emocionálneho rozmeru osobnosti dieťaťa a tak ďalej a tak  ďalej.

   Aké kroky treba urobiť zlepšeniu tejto situácie? Ako na deti správnym spôsobom výchovne pôsobiť tak, aby sa stali opäť deťmi, spontánne a prirodzene cítiacim a prejavujúcimi úctu k autorite dospelého – k autorite rodiča, učiteľa a vychovávateľa?

   Deti musia byť vedené a vychovávané v duchu pravej lásky! No a najväčšou časťou pravej lásky je prísnosť.

   Pravá láska nedbá na to, čo sa druhému páči, čo je mu príjemné a čo mu spôsobuje radosť, ale bude sa riadiť len podľa toho, čo mu prosieva. Nezáleží, či to druhému spraví radosť, alebo nie. To je pravá láska a služba.

   A ak niekto nemôže dôjsť inak k rozpoznaniu správneho od nesprávneho, treba ho aj pokarhať! Tým mu preukážeme službu. Len pri tom musí vládnuť spravodlivosť a nie svojvoľnosť, lebo pravú lásku nemožno oddeliť od spravodlivosti.

   Nemiestna ústupčivosť by totiž znamenala pestovanie chýb a ďalšie klesanie po šikmej ploche. Bolo by takéto niečo naozaj láskou?

   Uplatňovanie spravodlivého princípu pravej lásky, ktorá je aj prísna a aj karhá ak je to nevyhnutné, tak práve tento princíp by sa mal stať základným kameňom na ceste k zdravému a správnemu formovaniu osobností detí a to nie len na našich školách, ale samozrejme v prvom rade a predovšetkým v rodinách.

   Jednoduchý vzorec pre správnu výchovu detí a mládeže teda znie: Pravá láska + pravé hodnoty = pravý človek.

   Z tohto vzorca však vyplýva, že ak rodičia, učitelia a vychovávatelia s deťmi nejednajú v pravej láske a sami nevedia, aké sú pravé hodnoty, tieto hodnoty nerešpektujú a deti k nim nevedú, potom je výsledok práve taký žalostný a biedny, aký nám ukazuje chovanie dnešnej mladej generácie.

   Áno, je to tak, práve v chovaní deti a mládeže môžeme ako v zrkadle uvidieť svoju vlastnú tvár. Tvár nás rodičov, učiteľov a vychovávateľov, tvár celej našej spoločnosti, ktorá nežije v skutočnej, spravodlivej láske ľudí k ľuďom, nevie čo sú pravé hodnoty, ani o ne neusiluje. Ak sa to však nezmení, bude naša mládež čoraz horšia a nezvládnuteľnejšia, pretože ona je iba obrazom a zrkadlom nás samotných. 

jl, priaznivec časopisu „Pre Slovensko“ http://www.pre-slovensko.sk/

One Response to “Kríza úcty k autorite v súčasnom školstve”

  1. xmolly napsal:

    Ono se to studentům pěkně píše. bohužel až se dostanou do procesu, tak zjistí, že není vše tak růžové, jak si to představovali ze školních lavic. Ono bude stačit milá slečno, až se budete chtít odtrhnout od svých živitelů a budete si chtít pořídit byt a založit rodinu. To znamená pořídit si hypotéku ( dnešních 90% lidí co si pořizují byt- splácení 20-30 let), potom už si sakra rozmyslíte jestli si pořídíte dítě, protože těch chechtavejch budete mít o sakra méně. Samozřejmě pokud máte zámožné rodiče tak tento problém nepoznáte.
    Je pak samozřejmé, že většina mladých chce po nástupu 20-30 tisíc minimálně. Aniž by ukázali co umí a dokáží. Jenomže si už neuvědomují, že kdyby všichni chtěli takové peníze, tak pekař nebude chtít za rohlík 1.50 ale třeba 10-15 korun. Řidič vám ho do krámu nebude chtít dovést, za 12 tisíc hrubého, když pekař má 20 tisíc. To samé prodavačka atd. Prostě je to začarovaný kruh.
    Něco jiného je pokud ukážu, že něco umím a dokážu vytvořit patřičný zisk firmě, tak si samozřejmě mohu říci klidně o 50 tisíc. Pokud je zaměstnavateli vydělám, tak mi je třeba i rád dá!!!
    Když vezmu praktické lékaře, tak většina vám předepíše stejný lék, aniž se vás zeptá co vám ve skutečnosti je. Pokud to nezabere tak vás pošlou ke specialistovi. Ten lék jim doporučí jejich dealer léči s kterým každoročně jezdí na školení do karibiku a jiných destinací, kde v zimě není rozhodně zima . To není fikce to je realita!!! Potom dostává od pojišťovny za každého človíčka co má ve své evidenci peníze ať ho léčí nebo ne? Když pak přijdete hned ve dveřích říká 30 korun aniž by si vás ještě vůbec prohlédl atd. atd. Zde vidím hlavní problém, proč nejsou peníze ve zdravotnictví. Proč je nemají specialisté, kteří umí a dokáží člověka uzdravit.
    Prostě chyba je v systému. Ve zdravotnictví si myslím je dost peněz, aby dobří lékaři měli klidně 100- 200 tisíc. Ale nesmí tam pracovat jiní lékaři, kterým je obyčejný člověk ukradený a za kterým vidí jen položku do zdravotní pojišťovny, nebo vidí školení v jihoafrické republice atd.. Dále se podívejte na sídla pojišťoven a na počty lidí co v nich pracuje atd. atd. Dokud prostě nebude celý systém účinně zredukován bude to jen černá díra, kde se peníze budou ztrácet. Ať tam nasypete 100 miliónů nebo třeba 100 miliard výsledek bude stejný!!!
    Vezměme fakt, že doktoři dostanou přidáno i 3 násobek mzdy. Za rok jim to bude opět málo a co pak budeme dělat??? Zase jim přidáme, aby nás mohli pořád vydírat???? Vždyť už přece jednou takovouto metodou vyhráli! A co sestřičky, a pomocný personál a už jsme zase na začátku mého příspěvku.

Leave a Reply